Hydrological effects of Norway spruce and European beech on snow cover in a mid-mountain region of the Polana mts., Slovakia / Hydrologický vplyv smreka obyčajného a buka lesného na snehovú pokrývku v stredohorských polohách pohoria poľana na slovensku
Hydrological effects of Norway spruce and European beech on snow cover in a mid-mountain region of the Polana mts., Slovakia / Hydrologický vplyv smreka obyčajného a buka lesného na snehovú pokrývku v stredohorských polohách pohoria poľana na slovensku
复制标题
挪威云杉和欧洲山毛榉对斯洛伐克波拉纳山中山区积雪的水文影响 / Hydrologický vplyv smreka obyčajného a buka lesného na snehovú poľana na slovensku
DOI:
--
复制
发表时间:
2012
期刊:
影响因子:
--
通讯作者:
Lubomir Ivan
中科院分区:
文献类型:
--
作者:
Matúš Hríbik;Tomas Vida;J. Skvarenina;Jana Škvareninová;Lubomir Ivan
The paper evaluates the results of a 6-year-monitoring of the eco-hydrological influence of Norway spruce (Picea abies (L.) Karst.) and European beech (Fagus silvatica L.) forest stands on the hydro-physical properties of snow cover. The experiment was carried out in the artificially regenerated 20-25-year-old forest stands approaching the pole timber stage in the middle mountain region of the Polana Mts. - Biosphere reserve situated at about 600 m a.s.l. during the period of maximum snow supply in winters of years 2004 - -2009. Forest canopy plays a decisive role at both the snow cover duration and spring snow melting and runoff generation. A spruce stand is the poorest of snow at the beginning of winter. High interception of spruce canopy hampers the throughfall of snow to soil. During the same period, the soil surface of a beech stand accumulates greater amount of snow. However, a spruce stand accumulates snow by creating snow heaps during the periods of maximum snow cumulation and stand´s microclimate slows down snow melting. These processes are in detail discussed in the paper. The forest stands of the whole biosphere reserve slow down to a significant extent both the snow cover melting and the spring runoff of the whole watershed. Práca hodnotí výsledky 6-ročného terénneho monitoringu eko-hydrologického vplyvu porastov smreka obyčajného (Picea abies (L.) Karst.) a buka lesného (Fagus silvatica L.) na hydrofyzikálne vlastnosti snehovej pokrývky. Experiment prebiehal v rokoch 2004 - 2009 počas obdobia s maximálnou zásobou snehu na výskumnej ploche v stredohorskej oblasti (nadmorská výška okolo 600 m n.m.) v Biosférickej rezervácii Poľana v 20- až 25- ročnom umelo obnovenom poraste vo fáze žrďoviny. Koruny porastu zohrávajú rozhodujúcu úlohu, ako pri topení snehu, tak aj pri formování odtoku. Začiatkom zimnej sezóny sa v smrekovom poraste nachádza menej snehu. Vysoká intercepcia smrekov bráni v prenikaní snehu k pôde. V rovnakom období sa na pôde v bukovom poraste akumuluje vačšie množstvo snehu. Smrekový porast však vďaka akumulovaniu snehu pri tvorbe snehových kôp počas obdobia s maximálnou kumuláciou snehu ako aj vďaka porastovej mikroklíme spomaľuje topenie snehu. V článku podrobne opisujeme tieto procesy. Porasty celej biosférickej rezervácie sa významne podieľajú na spomaľovaní ako topenia sa snehu, tak aj jarného odtoku z celého povodia.